Používanie krytokorenného sadbového materiálu pestovaného intenzívnymi technológiami na Slovensku

Ľubica Š m e l k o v á



Lesnícka fakulta Technická univerzita vo Zvolene


Abstrakt

V príspevku sa hodnotia jednotlivé etapy zavádzania krytokorenného sadbového materiálu do praxe lesného škôlkárstva, ako aj súčasný stav a perspektívy používania nových typov obalov pre umelú obnovu lesa na Slovensku. Uvedené sú čiastkové výsledky výskumu riešené v grantovom projekte VEGA. Zisťoval sa vplyv obalov Jiffy 7 Forestry a Lännen Plantek F na rast koreňovej sústavy semenáčikov lesných drevín. Obidve skúmané technológie sú perspektívne, avšak pri type Jiffy 7 Forestry sa objavilo viac nežiadúcich deformácií koreňov. Pre ich širšie uplatnenie je potrebný intenzívny výskum a overenie v prevádzkových podmienkach.

Dôvody pestovania krytokorenného sadbového materiálu, jeho výhody a nevýhody (Úvod)

Krytokorenný materiál má v porovnaní s voľnokorenným celý rad biologických i ekonomických výhod, ktoré v súčasnom trende intenzifikácie a racionalizácie pestovania sadbového materiálu sa dostávajú stále viac do popredia. Na prvom mieste je to najmä vysoká ujatosť, ktorú spôsobuje skutočnosť, že v celom procese manipulácie pred výsadbou sú korene chránené použitým substrátom, ktorý má melioračný i hnojivý účinok, umožňuje rýchlu adaptáciu na nové prostredie a odrastanie sadeníc po výsadbe. Ďalšou jeho prednosťou je možnosť predĺženia obdobia zalesňovania a naopak skrátenie doby pestovania pri intenzívnych spôsoboch výroby.

Na druhej strane má krytokorenný sadbový materiál i svoje nevýhody. Z ekonomického hľadiska je to vyššia náročnosť na technické vybavenie a technológiu pestovania a z biologického hľadiska ide najmä o nebezpečie deformácie koreňov, ktorá sa môže veľmi negatívne prejaviť až po niekoľkých rokoch po výsadbe. Z tohto dôvodu sa krytokorenné technológie zvlášť intenzívne vedecky i prakticky preverujú.

Vývojové etapy zavádzania krytokorenného sadbového materiálu na Slovensku

Začiatky používania krytokorenného materiálu sa datujú od konca 18. storočia, kedy sa z prirodzených náletov vyzdvihovali semenáčiky spolu s hrudou zeminy a presádzali sa na voľné miesta. Boli to veľmi vhodné spôsoby zalesňovania, ale nákladné a pracné a nebolo možné takýmto spôsobom zalesniť väčšie plochy vznikajúce po holoruboch.

Väčší záujem o krytokorenné sadenice nastal až v 60-tych rokoch minulého storočia, keď bolo potrebné zalesniť veľký podiel nelesných pôd a extrémnych holín. V tomto období sa začali používať aj u nás rašelinocelulózové kelímky (RCK) stredného objemu od 400 do 1000 cm3, ktoré sa plnili zmesou rašeliny a zeminy a do nich sa presádzali semenáčiky lesných drevín. Zalesňovalo sa nimi už koncom leta a začiatkom jesene v tom istom vegetačnom období (LIPTÁK, 1965). Kvalita korenáčových sadeníc pri dodržaní technológie výroby bola dobrá a výsledky s ujatosťou aj v extrémnych podmienkach vyhovujúce.

Ďalšia etapa pestovania krytokorenného materiálu súvisí so sústreďovaním výroby do škôlkárskych stredísk. Predpokladalo sa, že zavedením nových technológií sa vytvoria predpoklady pre obmedzenie sezónnosti škôlkárskych prác. Jednou z činností, s ktorou sa v zimných mesiacoch, prípadne za nepriaznivého počasia uvažovalo bolo vysádzanie semenáčikov do zvinutých balíkov, tzv. Nisulovou metódou. Za uplynulé obdobie nadobudla táto metóda na Slovensku najväčší rozsah, napriek tomu, že väčšina balíkov sa zhotovovala ručne. Odporúčala sa pre pestovanie sadeníc borovice, smrekovca, smreka, buka, duba a ostatných listnáčov za predpokladu, že sa použijú na zalesňovanie nelesných pôd a holín s nižším stupňom zaburinenia (LIPTÁK, 1980, 1982). Za hlavný nedostatok tejto technológie sa považovalo to, že nezabezpečuje dostatočný priestor pre rozvoj nadzemnej časti sadeníc pri pestovaní, čo sa riešilo zväčšovaním balíkov, alebo znížením počtu jedincov v ňom. Problematickým, ako sa neskôr zistilo, boli aj časté deformácie koreňovej sústavy, značné straty po zimnom preškôlkovaní semenáčikov, ťažšia doprava balíkov na miesto výsadby s ohľadom na ich hmotnosť i objem, ako aj ich nižšia ujatosť a pomalšie odrastanie.

V rovnakom období sa na Slovensku zavádza i pestovanie krytokorenných sadeníc v rozpojiteľných obaloch, ktoré sa pred výsadbou zo sadeníc odstraňujú. Veľkosť obalov bola rôzna a pri dodržaní technologickej disciplíny pestovania zväčša v nich nedochádzalo k deformáciám koreňov. Avšak vzhľadom na to, že táto technológia bola náročná na fyzickú prácu i finančne nákladná, takýto druh sadbového materiálu sa používal len pre špeciálne účely zalesňovania.

Posledná etapa pestovania krytokorenného materiálu začala prakticky v 90-tych rokoch, keď sa začínajú používať nové druhy prerastavých i neprerastavých obalov. Na Slovensku sa zavádza vo väčšej miere technológia Jiffy 7 Forestry, pri ktorej sa sadbový materiál pestuje v tabletách z lisovanej rašeliny, ktoré sú obalené špeciálnou sieťkou. Používajú sa tablety s priemerom 42 a 50 mm a veľkosťou po napučaní 75 až 95 mm, ukladajú sa do podnosov, ktoré dodáva výrobca. Výsev sa vykonáva do suchých, alebo navlhčených tabliet, po osiatí sa zakrývajú vodolabilným papierom, alebo perlitom. Pri ich pestovaní vo fóliovníkoch na vzduchových vankúšoch je treba dodržiavať vhodný hydrotermálny režim, potrebné sú závlahové zariadenia umožňujúce rovnomernú aplikáciu vody i živín.

V roku 2001 sa v OZ Semenoles Liptovský Hrádok začalo s pestovaním krytokorenného sadbového materiálu typu Lännen Plantek F v plastových sadbovačoch. Používajú sa bunky s veľkosťou 50 až 115 cm3, ich plnenie a osievanie sa vykonáva na špeciálnej linke. Sú to nové typy obalov, ktoré majú viac ochranných prvkov zabraňujúcich deformácii koreňov. Okrem vertikálnych rebier vo vnútri stien sú to štrbiny v stenách buniek využívajúce obmedzovanie rastu bočných koreňov vzduchovou vrstvou. Linka Lännen sa používa aj naplnenie a osievanie obalov BCC, v ktorých v posledných dvoch rokoch pestujú krytokorenný materál v Škôlkárskom stredisku Šaštín Stráže. Sadbový materiál pri uvedených technológiách sa pestuje na vzduchovom vankúši v regulovaných podmienkach v skleníkoch alebo fóliovníkoch.

Riešenie aktuálnych problémov pestovania krytokorenného sadbového materiálu

Je všeobecne známe, že pri pestovaní krytokorenného materiálu je prvoradou podmienkou získania kvalitných sadeníc dodržiavanie výskumom a praxou overenej technologickej disciplíny. V priebehu dlhej doby používania takéhoto materiálu existuje celý rad poznatkov a skúseností, ktoré sa týkajú materiálov, veľkostí a tvaru obalov a spôsobov pestovania. Z týchto poznatkov vyplýva, že najväčším nebezpečím, ktoré pri pestovaní krytokorenného materiálu vzniká, je deformácia koreňov ako dôsledok nedodržania technológie pestovania, alebo vplyvom nevhodného typu použitého pestovného obalu. V rámci výskumu sa preto overujú najmä nové zavádzané typov obalov, ich vhodnosť pre pestovanie jednotlivých druhov lesných drevín, posudzuje sa nebezpečenstvo vzniku trvalých deformácií koreňov a sleduje sa rast krytokorenného materiálu po výsadbe.

V rámci výskumného projektu VEGA SR 1-0632-03 na Katedre pestovania lesa sme vykonali sériu pokusov s krytokorenným materiálom rôznych druhov lesných drevín pestovaných v obaloch Jiffy 7 Forestry a Lännen Plantek F (ŠMELKOVÁ, TICHÁ 2003). Posudzoval sa rast semenáčikov a kvalita koreňovej sústavy. Testovaný krytokorenný materiál dosahoval vo väčšine kvalitatívnych parametrov až niekoľkonásobne vyššie hodnoty ako voľnokorenný materiál, určité rozdiely boli medzi drevinami, koreňovou a nadzemnou časťou semenáčikov. Pri krytokorenných semenáčikoch však je signifikantne kratšia koreňová sústava, ktorá je limitovaná veľkosťou použitého obalu. Túto nevýhodu však na druhej strane eliminuje skutočnosť, že celková biomasa koreňovej sústavy je pri väčšine drevín podstatne vyššia.

Na posúdenie deformácie koreňovej sústavy krytokorenných semenáčikov, ktorý sa v odbornej literatúre považuje za najvážnejší problém pri ich pestovaní, slúžia údaje v tabuľke 1. Získali sa zatriedením všetkých vyhodnocovaných semenáčikov v jednotlivých pokusných variantoch podľa typu deformácie koreňov do 7 kategórií: 1 - zmena vertikálneho rozloženia do horizontálneho, 2 - zahnutie alebo vychýlenie väčšie ako 45 o, 3 - zahnutie, strangulácia väčšia ako ± 4 cm, 4 - špirálový rast, 5 - zahnutie alebo vychýlenie menšie ako 45 o, 6 - zahnutie, strangulácia menšia ako ± 4 cm, 7 - viacnásobný kolový koreň. Tabuľka obsahuje jednak relatívnu častosť výskytu všetkých typov deformácií, jednak deformácií povolených STN 48 2211 (maximálny ohyb 45 o a vzdialenosť špičky kolového koreňa od osi nadzemnej časti do 10 cm) v percentách z celkového počtu hodnotených semenáčikov pri krytokorennej a voľnokorennej technológii pestovania a kvôli vzájomnému porovnaniu technológií sú početnosti deformácií vyjadrené tiež vo forme indexov (IK/N).

Ako vidno, koreňové deformácie sa vyskytujú pri obidvoch druhoch semenáčikov ale pri krytokorenných je ich výskyt častejší - pri smreku, buku a dube 9 až 14 %, pri borovici 4 %. Semenáčiky smrekovca vypestované v tabletách Jiffy 7 Forestry mali 2,5 krát viac deformovaný koreň ako voľnokorenné, ale semenáčiky smrekovca pestované v obaloch Lännen Plantek F mali oveľa menej deformovanú koreňovú sústavu ako voľnokorenné. Aj porovnanie hodnôt indexov IK/V naznačuje, že deformáciu koreňov viac spôsobila technológia Jiffy ako Lännen. Pritom typy deformácií, ktoré súčasná odporúčaná STN povoľuje, sa vyskytujú asi v 1/3 až v 1/2 prípadov. Výskyt deformácií pri krytokorenných semenáčikoch je pri smreku 7,4-krát, borovici 1,8-krát a dube 1,3-krát väčší ako pri voľnokorennom materiáli. Tieto údaje potvrdzujú aj doterajšie zahraničné poznatky (JURÁSEK, MARTINCOVÁ, 2001) a sú dôkazom toho, že obidve nové technológie treba z tohto hľadiska podrobne preskúmať a hľadať vhodné spôsoby ich pestovania, prípadne používanie nových druhov sieťoviny a podnosov, ktoré eliminujú možnosť vzniku koreňovej deformácie. Ďalšie nové poznatky z výskumu tejto problematiky na našej katedre bude vo svojom referáte prezentovať I. TICHÁ.

Využívanie krytokorenného sadbového materiálu

Do roku 1990 tvoril krytokorenný materiál (RCK, rozpojiteľné obaly, Nisulova metóda) na Slovensku okolo 4 % z celkového počtu vypestovaných sadeníc. Najviac sa používal na zalesňovanie extrémnych stanovíšť, ťažko zalesniteľných, kalamitných holín (LIPTÁK, 1970, 1989), ale aj na zalesňovanie horských oblastí, zamokrených pôd, zaburinených holín, spustnutých pôd na dolomitických a vápencových podložiach (ZACHAR, 1988), v imisných oblastiach (TUČEKOVÁ, 2001). Vďaka jeho rýchlemu odrastaniu sa uplatnil v prípadoch, keď je potrebné zapojenie kultúr v čo najkratšej dobe, pri vodohospodárskej a protieróznej funkcii lesa.

Málo objemové krytokorenné semenáčiky typu Jiffy 7 Forestry a Lännen Plantek F, ktoré sa v súčasnosti na Slovensku pestujú, používajú sa na zalesňovanie rôznych typov holín. Ich ujatosť a odrastanie sú veľmi dobré, najmä ak sa vysádzajú začiatkom jesene. TUČEKOVÁ (2002) však zistila, že koreňová sústava krytokorenného materiálu typu Jiffy 7 bola v treťom roku po výsadbe síce dobre rozvetvená, prerástla do okolitej pôdy, ale sieťka ešte po treťom roku nebola rozložená a bránila rastu tenších korienkov, prípadne sa objavili deformácie jemných korienkov. Preto odporúča pri výsadbe sieťku narušiť, prípadne odstrániť. Poukazuje tiež na nebezpečenstvo pretrvávania deformácií koreňov, ktoré boli už pred výsadbou deformované pri prerastení dnom sieťky. Nové typy sieťoviny i podložiek, ktoré sa v poslednej dobe používajú, by mali tieto nedostatky eliminovať. Rast krytokorenného materiálu typu plugov Lännen Plantek F sa v súčasnosti overuje.

Perspektívy pestovania krytokorenného sadbového materiálu (Záver)

Po transformácii lesného hospodárstva v 90-tych rokoch nastali v škôlkárskej výrobe na Slovensku zásadné zmeny. Takmer polovica štátnych lesov prešla do rúk súkromných vlastníkov, ktorí si vybudovali vlastné škôlky a začali obchodovať s lesným reprodukčným materiálom. Podstatne sa znížila produkcia sadbového materiálu zo 100 mil. na 55 mil. ročne a tento trend ďalej pokračuje. Je to dôsledkom obmedzenia holorubného, uprednostňovanie podrastového hospodárskeho spôsobu a prirodzenej obnovy a tiež zníženie hektárového počtu sadeníc pri zalesňovaní.

V tomto období poklesla i produkcia krytokorenného materiálu na cca 3 % a v tomto roku sa v škôlkach Lesov SR v piatich škôlkárskych strediskách 500 tis. krytokorenných semenáčikov typu Jiffy 7 Forestry, 300 tis. v obaloch Lännen Plantek F a 150 tis. typu BCC. Neštátny sektor produkuje okolo 100 tis. kusov sadbového materiálu typu Jiffy 7. V lesných škôlkach sa v menšej miere pestujú krytokorenné sadenice aj rozpojiteľných obaloch, RCK, Nisula a Patrik.

Napriek uvedeným problémom sa v horizonte piatich rokov predpokladá zvýšenie podielu krytokorenného materiálu na Slovensku na 10 % podiel pri umelej obnove, pre jeho nesporné výhody. Jeho širšie zavádzanie bude veľmi úzko súvisieť s ekonomickou efektívnosťou v porovnaní s voľnokorenným materiálom, vysokou ujatosťou a znížením nákladov na ošetrovanie a doplňovanie kultúr. Tu je najväčším problémom presvedčiť odberateľov o výhodách tejto sadby, aby ju napriek vyššej cene začali akceptovať pri plánoch obnovy lesa.

V ďalšej etape však bude potrebné zamerať sa na morfologickú i fyziologickú kvalitu krytokorenného materiálu pestovaného v nových typoch obalov a ich dôkladné overenie pred zavedením do lesnej prevádzky. Podnetom pre nás v tejto snahe môžu byť skúsenosti a aktivity riešené na výskumných pracoviskách v Českej republike, zvlášť významný je systém hodnotenia biologickej nezávadnosti obalov pre krytokorenný sadbový materiál, o ktorom informoval JURÁSEK, (2004).

Literatúra

JURÁSEK, A., MARTINCOVÁ, J., 2001: Obaly pro pěstování sadebního materiálu, Lesnická práce, 80(5), s. 202-204.
JURÁSEK, A., 2004: Systém hodnocení biologické nezávadnosti obalů pro pěstování krytokořenného sadebního materiálu, In: Aktuálne problémy lesného škôlárstva a semenárstva, LVU Zvolen, IBSN 80-88853-66-4 , CD ROM.
LIPTÁK, J., (1965): K pestovaniu sadeníc v rašelinovo-celulózových korenáčoch, Les,12, XXI, s. 357-360.
LIPTÁK, J., (1970): Zalesňovanie spustnutých pôd obalenými sadencami, Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, s.129 -131.
LIPTÁK, J., (1982): Škôlkovanie semenáčikov smreka obyčajného (Picea abies Karst.) Nisulovou metódou v zimných mesiacoch, Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, s.241-253.
LIPTÁK, J., (1989): Výroba sadencov a zakladanie porastov v meniacich sa ekologických podmienkach. In: Výskum a obhospodarovanie lesov v zmenených ekologických podmienkach . Zborník ref. z Vedeckej konferencie VÚLH vo Zvolene 1988, Príroda, 157 s.
ŠMELKOVÁ, Ľ., TICHÁ, I., (2003): Obaľované semeno a krytokorenné sadenice - progresívne spôsoby modernej škôlkárskej technológie, In: Aktuálne problémy lesného a škôlkárstva semenárstva, LVÚ Zvolen, s.37-42.
TUČEKOVÁ, A., (2001): Doriešenie umelej obnovy ťažkozalesniteľných plôch v magnezitovej oblasti Jelšava - Lubeník. Štúdia LVÚ Zvolen, 60 s.
TUČEKOVÁ, A., ÁBELOVÁ, A., (2002): Výroba a využitie obaľovaného sadbového materiálu v podmienkach Slovenskej republiky. In: Produkcia a používanie reprodukčného materiálu lesných drevín v podmienkach súčasnej legislatívy. Zborník referátov, Lipt. Hrádok, LVÚ Zvolen, s. 69-79.
ZACHAR, D., (1988): Ochranné zalesňovanie: In: Výskum a obhospodarovanie lesov v zmenených ekologických podmienkach. Zborník ref. z Vedec. konferencie VÚLH vo Zvolene 1988, Príroda, 157 s.


* * *

Adresa autora:

Prof. Ing. Ľubica Šmelková, CSc.
Technická univerzita vo Zvolene
Lesnícka fakulta
T. G. Masaryka 24
960 53 Zvolen
smelkova@vsld.tuzvo.sk


* * *

Primární pramen (citace):

ŠMELKOVÁ, Ľ.: Používanie krytokorenného sadbového materiálu pestovaného intenzívnymi technológiami na Slovensku. [The utilisation of the containerized planting stock grown by intensive technologies in Slovakia]. In: Možnosti použití sadebního materiálu z intenzivních školkařských technologií pro obnovu lesa. Sborník přednášek z mezinárodního semináře. Opočno, 3. a 4. 6. 2004. Kostelec nad Černými lesy, Lesnická práce 2004, s. 16 - 21.

Foto:

převzato z referátu Doc. Ing. Ivo Kupky, CSc. (e-mail: kupka@lf.czu.cz)


* * *

Abstract

In the paper, individual stages of the introduction of the containerized stock into the forest nursery practice are evaluated , as well as the contemporary state and perspectives of the utilisation of new container types for the artificial regeneration of forests in Slovakia. Partial results of the research VEGA project are within a presented. The influence of the Jiffy 7 Forestry containers and Läannen Plantek F on the root system growth of the forest tree seedlings was assessed. Both technologies are perpective, however, in the case of the Fiffy 7 Forestry containers, more undesirable root verifications were discovered. An intensive research and verification of the forestry practice are required for their wider utilisation..

Keywords, klíčová slova:

containerized seedlings and plants, modern forest nursery, Slovakia, forest regeneration, outplanting, krytokořenný sadební materiál, moderní školkařské technologie, Slovensko, zalesňování, obnova lesa.